Život Prešova
online
online
Ferovo čaká stále na svojho prvého investora
17.11.2011 Vranov nad Topľou
Vranov nad Topľou 16. novembra (TASR) - V zelenom priemyselnom parku Ferovo, ktorý vybudovala vranovská samospráva v roku 2008, ešte stále nezakotvil prvý investor. Areál s rozlohou 16 hektárov ponúkajúci možnosti pre výstavbu výrobných prevádzok zamestnávajúcich tisíce ľudí, je zatiaľ využívaný iba miestnymi obyvateľmi na korčuľovanie či prechádzky.
Priemyselný areál bol najbližšie k získaniu nového investora v máji tohto roka, keď poslanci mestského zastupiteľstva schválili nájom pozemkov s rozlohou vyše 25.000 štvorcových metrov ružomberskej spoločnosti ELI SYSTEMS, ktorá tu plánovala vybudovať továreň na výrobu stavebných materiálov a zamestnať dve stovky ľudí. Výstavba výrobných prevádzok mala odštartovať v auguste tohto roka. Nestalo sa tak a Ferovo zíva k dnešnému dňu naďalej prázdnotou.
\"Investícia ELI SYSTEMS nie je zavrhnutá, podľa poslednej komunikácie, ktorú sme mali s touto firmou, ešte stále realizuje rokovania o financovaní tohto podnikateľského zámeru,\" uviedol na margo pretrvávajúceho záujmu ružomberskej spoločnosti investovať vo Vranove, primátor mesta Ján Ragan.
Ako dodal, k mestu sa definitívne neobrátila chrbtom ani spoločnosť Ites, ktorá tu plánovala vybudovať továreň na výrobu laboratórneho nábytku s podmienkou, že samospráva odkúpi pozemky zasahujúce do prístupovej cesty k priemyselnému areálu zo súkromných rúk do svojho vlastníctva. K dohode o odpredaji vytýčených parciel však podľa Ragana doteraz nedošlo. \"Vlastníci zatiaľ nechcú odpredať pozemky ani pod cestou, ani pod priemyselným parkom ako takým,\" poznamenal.
Ferovo sa stalo v uplynulých rokoch obľúbeným miestom Vranovčanov, ktorí tu trávia svoje voľné chvíle. \"Zhruba pred pol rokom som vydal pokyn, aby bol v čase víkendu otvorený. Ak si ho pôjde pozrieť niekto na bicykloch či na korčuliach, nič proti tomu nemám,\" poznamenal Ragan s tým, že by bol rád, ak by ľudia dochádzali do priemyselného areálu čoskoro aj za svojím zamestnaním.
Mesto získalo na výstavbu 16-hektárového priemyselného areálu nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie v hodnote asi 5,51 milióna eur. Do výstavby vložila samospráva i vlastné zdroje vo výške približne 298.000 eur. Naplnenie Ferova investormi je podľa Ragana do budúcna potrebné, inak hrozí mestu že bude musieť financie získané na jeho výstavbu vrátiť. \"Je tu určitá miera tohto rizika, ak nebude park zaplnený 560 pracovnými miestami. Máme na to ešte nejaké dva roky,\" uzavrel primátor.
Priemyselný areál bol najbližšie k získaniu nového investora v máji tohto roka, keď poslanci mestského zastupiteľstva schválili nájom pozemkov s rozlohou vyše 25.000 štvorcových metrov ružomberskej spoločnosti ELI SYSTEMS, ktorá tu plánovala vybudovať továreň na výrobu stavebných materiálov a zamestnať dve stovky ľudí. Výstavba výrobných prevádzok mala odštartovať v auguste tohto roka. Nestalo sa tak a Ferovo zíva k dnešnému dňu naďalej prázdnotou.
\"Investícia ELI SYSTEMS nie je zavrhnutá, podľa poslednej komunikácie, ktorú sme mali s touto firmou, ešte stále realizuje rokovania o financovaní tohto podnikateľského zámeru,\" uviedol na margo pretrvávajúceho záujmu ružomberskej spoločnosti investovať vo Vranove, primátor mesta Ján Ragan.
Ako dodal, k mestu sa definitívne neobrátila chrbtom ani spoločnosť Ites, ktorá tu plánovala vybudovať továreň na výrobu laboratórneho nábytku s podmienkou, že samospráva odkúpi pozemky zasahujúce do prístupovej cesty k priemyselnému areálu zo súkromných rúk do svojho vlastníctva. K dohode o odpredaji vytýčených parciel však podľa Ragana doteraz nedošlo. \"Vlastníci zatiaľ nechcú odpredať pozemky ani pod cestou, ani pod priemyselným parkom ako takým,\" poznamenal.
Ferovo sa stalo v uplynulých rokoch obľúbeným miestom Vranovčanov, ktorí tu trávia svoje voľné chvíle. \"Zhruba pred pol rokom som vydal pokyn, aby bol v čase víkendu otvorený. Ak si ho pôjde pozrieť niekto na bicykloch či na korčuliach, nič proti tomu nemám,\" poznamenal Ragan s tým, že by bol rád, ak by ľudia dochádzali do priemyselného areálu čoskoro aj za svojím zamestnaním.
Mesto získalo na výstavbu 16-hektárového priemyselného areálu nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie v hodnote asi 5,51 milióna eur. Do výstavby vložila samospráva i vlastné zdroje vo výške približne 298.000 eur. Naplnenie Ferova investormi je podľa Ragana do budúcna potrebné, inak hrozí mestu že bude musieť financie získané na jeho výstavbu vrátiť. \"Je tu určitá miera tohto rizika, ak nebude park zaplnený 560 pracovnými miestami. Máme na to ešte nejaké dva roky,\" uzavrel primátor.
0
www.ZIVOTPO.sk
